Deň 1: Prvé chute a prvé kvapky v meste na vode 🌊☔

Do Benátok som sa vracal po druhý raz. Už pri prvej návšteve som si toto mesto zamiloval a vedel som, že sa sem vrátim. Tentoraz rozhodla aj cena – spiatočná letenka z Viedne za 40 €. No úprimne, čo ušetríš na letenke, zaplatíš na ubytovaní.

Do Benátok sa dá dostať rôzne – autom, autobusom, vlakom aj lietadlom. Ja som si tentoraz vybral lietadlo, lebo to bolo najrýchlejšie a zároveň najlacnejšie riešenie.

Prílet na letisko Marco Polo trval len chvíľu, no pocit, že sa blížim k mestu na vode, ma opäť nenechal pokojného. Na letisku máš dve možnosti – expresný autobus alebo plavbu loďou. My sme, samozrejme, zvolili loď. Lebo kde inde začneš výlet tým, že sa necháš priviezť priamo po vode?

👉 Tip: Ak máš čas, určite choď z letiska loďou – je to drahšie než bus, ale ten príchod do mesta má atmosféru, ktorú stojí za to zažiť.

Loď sa pomaly kľukatila cez lagúnu a pred nami sa začali objavovať prvé zvonice. Vo vzduchu bola cítiť soľ a mal som pocit, že mesto nás víta už z diaľky.

Po vylodení a krátkej prechádzke uličkami sme našli náš apartmán. Rýchle vybalenie (čo pri mne znamená hodiť batoh do rohu a tváriť sa, že som zorganizovaný) a rovno na obed. Pizzu sme našli bez veľkého hľadania – voňala cez roh ulice a lákala ako siréna námorníka. Bola dokonalá: chrumkavé cesto, jemná omáčka, mozzarella, ktorá sa ťahala ako dobrý film v noci.

Pizza, Námestie sv. Marka 🏛 a tarchetto ⛴

Po obede sme zamierili na Námestie sv. Marka – ikonu Benátok. Problém bol, že naň čakalo asi tak ďalších desaťtisíc ľudí. Nedalo sa poriadne ani dýchať. Turisti, dáždniky, selfie tyče… vyzeralo to skôr ako koncert než historické námestie.

Na chvíľu sme sa z toho chaosu vyviezli tarchettom – malou prevozníckou gondolou. Tri minúty plavby za 2 €, a pocit, že som vyskúšal „mini-gondolu“ za zlomok ceny tej turistickej.

👉 Tip: Tarchetto je fajn trik, ak chceš zažiť plavbu gondolou „na skúšku“ a neminúť stovky eur.

Večerný dážď a tiché Benátky

Obloha sa začala mračiť a večer prišiel dážď. Mesto sa zmenilo na ligotavé mokré dlažby, prázdne mosty a šum dažďa v kanáloch. Romantické, áno… ale program nám to dosť skrátilo. Dohodli sme sa, že ráno vstaneme skoro – lebo Benátky bez ľudí vraj existujú.

Deň 2: Benátky pred budíčkom ⏰ a ranná atmosféra ☕

Budík o 6:30 znie ako zlý nápad na dovolenke, ale v Benátkach to má zmysel. Vyšli sme z apartmánu a uličky boli tiché, len občas prešiel miestny so psom alebo zametač, čo upratoval včerajší turistický chaos. Na stenách domov ešte viseli kvapky po večernom daždi a celé mesto malo svieži ranný pach vody zmiešanej s kávou z prvých otvorených barov.

Keď sme prišli na Námestie sv. Marka, bolo tam možno desať ľudí. DESAŤ. Bez tlačeníc, bez selfie tyčí, len škriekanie čajok a špliechanie vody pri móle. Zrazu som pochopil, že Benátky majú aj pokojný režim – len o ňom veľa ľudí nevie, lebo spia.

👉 Tip: Ak chceš mať Benátky len pre seba, choď na Námestie sv. Marka skoro ráno medzi 6:00 a 8:00.

Raňajky sme si dali v malej kaviarni v bočnej uličke. Espresso, croissant a pocit, že som súčasťou miestneho rána. Hneď vedľa sa nachádzala slávna Caffè Florian – ikonické miesto, kde je káva tak drahá, že máš chuť po nej skontrolovať stav účtu. My sme to obišli oblúkom a peniaze radšej nechali na iné zážitky.

Výstup na Campanile 🛗 a panoráma mesta 🏙

Po vystátí krátkeho radu sme zaplatili približne 12 € a výťah nás vyniesol nahor. Výhľad? Nekonečný. Strechy, kanály, lagúna až po horizont.

👉 Tip: Na Campanile choď hneď ráno. Rady sú krátke a výhľady čisté – popoludní býva hmla aj davy.

Zmrzlinová misia 🍨: Suso, Gelato di Natura a Venchi

V Benátkach má asi každý tip na „najlepšiu zmrzlinu v meste“. Každý tvrdí niečo iné, a tak som sa rozhodol spraviť malý test – navštíviť tri najslávnejšie zmrzlinárne: Suso, Gelato di Natura a Venchi.

• Suso – najznámejšie meno, pred ktorým býva vždy dlhý rad. Jeden kopček stojí 2,50 €, dvojka 4,70 €. Chuť bola dobrá, ale nič výnimočné. Pri tom hype som čakal viac.

• Gelato di Natura – rodinná sieť s dôrazom na prírodné chute. Tu stojí jedna porcia 2,50 € (špeciálne príchute 2,80 €), dvojka 4,50 €. Chuťovo mi prišla zmrzlina sviežejšia než v Suso a čakal som podstatne kratšie.

• Venchi – značka známa čokoládou, ale aj ich gelato má meno. Jeden kopček vyšiel na 2,30 €, dvojka na 4,20 €. Ale chute? Úplne iná liga – olivový olej, zabaglione, horká čokoláda s malinami a moja topka: parmezánová. Sladko-slaná kombinácia, ktorá bola fakt zážitok.

👉 Verdikt: Ak máš čas len na jedno miesto, choď do Venchi – najzaujímavejšie chute, kratšie rady a ceny porovnateľné s ostatnými.

Dóžov palác 🏰 a plavba po Canal Grande 🚢

Vstupné približne 25 €. Nádherné sály, prepracované stropy, a na konci legendárny Most vzdychov, z ktorého väzni videli mesto naposledy.

Potom sme využili 24-hodinový lístok (25 €) na vaporetto – loďku č. 1, ktorá sa tiahne pozdĺž celého Canal Grande. Stačilo sedieť, pozorovať a nechať sa unášať mestom.

👉 Tip: Linka č. 1 je najvýhodnejší spôsob, ako vidieť Benátky z vody. V rámci jedného lístka uvidíš viac než z gondoly a za zlomok ceny.

Scala Contarini del Bovolo 🌀a Most Rialto

Večer sme sa ešte zastavili pri Scala Contarini del Bovolo – schodisku, ktoré sa točí dohora ako renesančná špirála. Je trochu skryté medzi uličkami, takže ho väčšina turistov minie. Samotné schody sú úzke, kamenné a pri stúpaní máš pocit, že ideš do veže z rozprávky. Hore sa otvorí malá terasa s výhľadom na strechy Benátok, kde sa mieša tehlová červeň s krivolakými komínmi. Nie je to žiadna vysoká panoráma ako z Campanile, ale skôr intímny pohľad na mesto zhora, tichší a komornejší.

Odtiaľ sme sa presunuli k mostu Rialto – najznámejšiemu mostu Benátok. Je to najstarší z mostov ponad Canal Grande a kedysi tu bolo jediné spojenie oboch brehov. Dnes je preplnený turistami a obchodíkmi, no večer, keď sa zhasnú posledné výklady, má stále svoje čaro. Stáť na ňom a pozerať sa na svetlá odrážajúce sa na hladine kanála má niečo do seba. Alebo som prídte skoro ráno a vychutnajte si ho bez ľudí, tak ako to mám rád ja.

👉 Tip: Ak chceš výhľad bez davov, sem zamier večer. Býva tu pokoj a Benátky pôsobia oveľa osobnejšie.

Deň 3: Farebné Burano 🎨

Ráno po checkout sme vyrazili na Burano – ostrov, ktorý pôsobí ako maľovaný štetcom. Každý dom má inú farbu, od pastelových odtieňov až po sýte tóny, ktoré kričia do očí. Miestni hovoria, že kedysi mali rybári svoje domy namaľované rôzne, aby ich po návrate z lagúny spoznali aj v hmle.

Prechádzka po Burane je ako prechádzať sa galériou pod holým nebom. Každý roh chceš fotiť, každý mostík má výhľad ako z pohľadnice. Uličky sú úzke, kanály malé a celé mesto pôsobí pokojnejšie než Benátky.

Po asi troch hodinách sme mali pocit, že sme videli všetko podstatné. Ostrov je síce nádherný, ale na celodenný program by to bolo málo. Čo ma prekvapilo, boli ceny – káva a jednoduchý obed tu stáli viac než priamo v centre Benátok.

👉 Tip: Burano je ideálne na poldeň. Stačí sa potúlať, spraviť fotky, možno si dať gelato alebo obed a vrátiť sa späť.

📍 Poznámka: Neďaleko Burana je aj Murano, známe tradičnou sklárskou výrobou. Tento ostrov som navštívil už pri prvej návšteve Benátok a určite stojí za párhodinovú zastávku. Najlepšie je skombinovať Murano a Burano v rámci jedného dňa – dostaneš tak farebnú aj remeselnú tvár lagúny.

Posledný obed 🍝 a návrat domov ✈

Po návrate do Benátok sme si dali posledný obed pri kanáloch, potom express bus na letisko a odlet do Viedne.
Krátky výlet, ale z tých, ktoré sa ti ukladajú do pamäti vo forme malých pohyblivých obrázkov – voda sa trblieta, gondoly sa kývu a niekde v diaľke zvony bijú presne tak, ako pred stovkami rokov.