Jarná Sicília

Západ a východ Sicílie za 6 dní: Od Palerma po Etnu

🗓️ 24. apríl – Palermo, farebná dedinka a prvý západ slnka pri mori

Ráno sme vyrazili z Viedne a pristáli v Palerme okolo 10.30 – hlavnom meste Sicílie, kde sa história mieša s chaosom a vôňou streetfoodu. Po prílete sme si vyzdvihli prenajaté auto a vydali sa objaviť kúsok mesta, ktoré dýcha kultúrou. Hovorí sa, kto raz vyskúša šoférovať na Sicílii, môže už šoférovať všade. Toľko chaosu a adrenalínu som nezažil nikdy. Auto sme zaparkovali na platenom a stráženom parkovisku (pre istotu). Na 5 hodín sme zaplatili dokopy 12 Euro.

Začali sme pri Katedrále di Palermo, majestátnej stavbe, ktorá spája arabsko-normanský štýl s gotikou a barokom. Jej veľkosť nás ohúrila a okolité uličky boli plné života. Vstup do katedrály je spoplatnený a výška vstupného závisí od toho čo všetko chcete vidieť:

1. Kompletný balík – zahŕňa vstup na strechu, do krýpt, kráľovských hrobiek, pokladnice, biskupských miestností a diecézneho múzea:

   • Cena: 13 € na osobu

2. Len strecha – ak máte záujem výhradne o výstup na strechu, je možné zakúpiť si samostatnú vstupenku:

   • Cena: približne 7 €

3. Zľavnené vstupné – deti vo veku 11–17 rokov majú nárok na zľavnené vstupné:

   • Cena: 7 €

4. Deti do 11 rokov – majú vstup zdarma

🕒 Otváracie hodiny

• Pondelok až sobota: 9:30 – 19:00 (posledný vstup o 18:30)

• Nedeľa: 10:00 – 19:00 (posledný vstup o 18:30)

My sme si vybrali len výstup na strechu, ktorý zahŕňa úzke točité schodisko s viac ako 100 schodmi a nie je vhodný pre osoby so závratmi, klaustrofóbiou alebo pohybovými ťažkosťami. Výhľad bol na nezaplatenie.

Po krátkej prechádzke centrom, dobrom streetfoode a káve sme nasadli do auta a vydali sa smerom na západ. Po ceste sme sa zastavili v Borgo Parrini – malej dedinke, ktorú miestni premenili na umelecký skvost. Domčeky pomaľované mozaikami a pestrými vzormi vyzerajú, akoby ich navrhol Gaudí. Nie je to veľké miesto, ale určite stojí za krátku zastávku a pár fotiek.

V podvečer sme dorazili do San Vito Lo Capo, kde sme boli ubytovaní. Hneď po príchode sme sa prešli k pláži, vychutnali prvý zapad slnka a pochutili na dobrej pizzy.

🗓️ 25. apríl – Scopello: tichá krása mora, skál a spomaleného času

Deň sme začali pokojnými raňajkami v San Vito Lo Capo – káva, pistáciový croissant, čerstvé ovocné šťavy, to bolo presne to, čo sme potrebovali na pohodový štart dňa. Slnko už o deviatej hrialo a všetko pôsobilo, akoby sa tu čas hýbal o niečo pomalšie. Po raňajkách sme sa vydali autom na celodenný výlet do Scopella – malebného pobrežného mestečka, ktoré sme mali v pláne už pred cestou.

Cesta autom trvala zhruba hodinu, no bola to samotná jazda, ktorá bola zážitkom – serpentíny, útesy, výhľady na divoké more, vinohrady, opustené stavby a olivovníky lemovali cestu. Pri príchode do Scopella nás privítal pokoj a ticho – úplný opak rušného Palerma.

Najväčšou atrakciou tu sú Faraglioni di Scopello – sú tri výrazné vápencové skalné útvary, ktoré vystupujú z mora priamo pred zátokou v Scopelle. Tieto skalné veže sú ikonickým prírodným symbolom oblasti a ich názov pochádza z gréckeho slova skopelòs, čo znamená „skala“ . Faraglioni sú obľúbeným miestom na fotografovanie a boli kulisou pre viaceré filmy. Tonnara di Scopello je historická tuniaková továreň (tzv. „tonnara“), ktorá fungovala aktívne až do roku 1984. Dnes je zrekonštruovaná a slúži ako múzeum, súkromné ubytovanie a miesto na kúpanie. Nachádza sa priamo pri zátoke, pred ktorou sa týčia Faraglioni, čo vytvára malebnú kulisu. Návštevníci môžu za vstupné približne 15 € získať prístup na súkromnú pláž, ležadlo a prehliadku múzea s výkladom o histórii rybolovu. Po vypustení dronu po areáli, sme si oddýchli si na kamenných schodíkoch a len tak pozorovali more. Keby bolo teplejšie, asi by sme rovno skočili do vody. (nakoniec sme to aj urobili, ale o tom trocha neskôr).

Obed sme si dali v malej reštaurácii s terasou – jednoduché, ale čerstvé cestoviny s morskými plodmi a domáce víno. Odtiaľ sme sa pomaly vrátili späť do San Vita.

Zvyšok popoludnia a večera patril oddychu. Prešli sme sa po miestnej pláži, ktorá aj mimo sezóny pôsobí ako karibský raj, a sledovali pár ľudí, ktorí sa už kúpali. Kamarátka mi vraví, že poďme do vody, vravím si veď mala len 18 stupňov, ja potrebujem aspoň 23-24 stupňovú vodu. Ale keď sme videli ako to deťom nerobí problémy, tak sme odvažili najprv len po kolená, nakoniec sme sa vykúpali celý. Je pravda, že som si ponadával vo všetkých jazykoch, ktoré ovládam, ale to more stálo za to. Večer sme si dali večeru priamo na promenáde – ryba, pizza, grilovaná zelenina a sicílske víno.

🗓️ 26. apríl – Stredoveké Erice a chute pravej Sicílie

Po raňajkách v San Vite sme sa opäť vydali na cestu – tentoraz do jedného z najvyššie položených miest západnej Sicílie – do Erice. Auto sme nechali v Trapani, odkiaľ vedie lanovka (Funivia di Erice) priamo hore na vrchol. Parkovisko je platené, 1 Euro/hod. Lístok na lanovku stojí: jednosmerná 6 Euro a spiatočná 11 Euro. Prevádzkové hodiny si overte v predstihu, nakoľko sa líšia vzávislosti od konkrétneho mesiaca a sezóny. Jazda bola plynulá, sem tam vietor pokýval kabínou, vtedy sme zastavili, keď sa kabína stabilizovala, sme sa zase pohli. Cesta trvala do 10 minút s krásnymi výhľadmi – bez jedinej hmly, len čisté modré nebo a panoráma, ktorá sa nám odkrývala s každým metrom.

Erice nás prekvapilo – mesto pôsobí, akoby ho zabalili do histórie a nechali nedotknuté. Kameňom dláždené uličky, starobylé kostoly, výhľady na zátoku aj na krajinu pod nami. Každý roh akoby ukrýval niečo fotogenické – či už kvetinový balkón, starú lampu alebo dlažbu, ktorou sa tu kráča už stáročia.

Ochutnali sme klasické sicílske arancini – chrumkavé, vyprážané plnené ryžové gule, po ňom sme si dali osviežujúcu granitu (ľadovú drť s rôznymi príchuťami). Tentoraz sme zvolili mandľovú, pistáciovú a morušovú príchuť.

Po návrate lanovkou späť do Trapani sme sa vrátili do San Vita, kde sme si dali oddychovú prechádzku po pláži. Na záver dňa sme zamierili k majáku Faro di San Vito Lo Capo, kde sme zažili asi najpokojnejší moment celej dovolenky. Posledný večer na tomto konci ostrova sme si užili naplno – šum mora, zapadajúce slnko, čerstvý vzduch a pocit vďačnosti.

🗓️ 27. apríl – Cesta naprieč ostrovom: z Palerma do Giardini Naxos

Tento deň bol v znamení presunu – lúčili sme sa so západnou Sicíliou a mierili na úplne inú stranu ostrova. Ráno sme sa ešte poslednýkrát pozreli na vychádzajúce slnko v San Vite a po raňajkách vyrazili autom do centra Palerma, kde sme mali vopred dohodnuté odovzdanie prenajatého auta.

Všetko prebehlo hladko (keďže sme mali plné poistenie), potom sme sa presunuli na autobusovú stanicu v Palerme, kde nás čakal autobus do Catanie. Cesta trvala 2,5 hodín, ale bola pohodlná a výhľady cez okno boli miestami fascinujúce – kopce, olivovníky, pistáciové kríky, opustené dedinky a zelené údolia ukazovali inú, vnútrozemskú Sicíliu. Lístok som objednal online a cena bola 11 Euro na osobu.

Po príchode do Catanie nás čakal rýchly prestup – hneď sme pokračovali ďalším autobusom do Giardini Naxos, nášho nového “domova” na nasledujúce dve noci. Príchod podvečer bol ideálne načasovaný – ubytovali sme sa v La Sirana Rooms, útulnom a dobre situovanom mieste neďaleko pláže a prístavu.

Večer sme zakončili večerou v miestnej trattorii, kde sme si dopriali klasiku – pasta alla norma (s paradajkovou omáčkou a fritovaným baklažánom), sicílske víno a ako dezert cannolo, samozrejme. Atmosféra bola pokojná, teplá a večer nás navnadil na objavovanie ďalšej legendárnej sicílskej perly – Taorminy.

🗓️ 28. apríl – Ranná Taormina a zasnežená Etna

Ráno sme sa ešte raz vybrali do Taorminy, aby sme si v pokoji vychutnali jej uličky. Bez davov, bez zhonu. Len pomalé túlanie, výhľady na pobrežie, kamenné fasády, kvety na balkónoch a občasná vôňa espressa z otvorených kaviarní. Antické divadlo sme vynechali, lebo bolo moc skoro, ale navštívili sme ho nasledujúci deň. No aj samotné centrum mesta má čaro, ktoré si vás získa bez potreby veľkých atrakcií.

Po prechádzke sme sa presunuli na celodenný výlet na sopku Etna. Výlet sme si zarezervovali cez Viator, úprimne nechceli sme riešiť nič, len nasadnúť na autobus a kochať sa výhľadmi. Najskôr nás autobus vyviezol do výškovej stanice Rifugio Sapienza, kde sme absolvovali výstup lanovkou a následne terénnym mikrobusom. Tu nás prekvapil jeden nečakaný detail – sneh. A nie málo.

Na mieste bolo chladno, fúkalo a bez poriadneho vybavenia by to bol dosť nepríjemný zážitok. Našťastie sme si pri lanovke zapožičali kabáty a pevné topánky, ktoré nám výlet výrazne spríjemnili.

Vo výške nad 2 800 m nás privítala takmer mesačná krajina – žiadna čerstvá láva, ale šedá a čierna zem pokrytá snehom, para stúpajúca z niektorých miest a ticho, aké sa dá zažiť len vo výškach. V kontraste s plážami San Vita alebo uličkami Palerma to pôsobilo ako úplne iný svet.

Kráčali sme okolo kráterov, fotili, vnímali chlad a silu prírody. Cesta späť lanovkou a autobusom bola pokojná, každý si v hlave triedil dojmy. Cena komplet výletu bola 105 Eur.

Po návrate z Etny nás ešte čakala čerešnička dňa: večerná člnková exkurzia po pobreží Taorminy. Vyplávali sme krátko pred západom slnka – more bolo pokojné, svetlo zlaté, brehy žiarili v teplých farbách. Preplávali sme okolo známej Isola Bella, skalných oblúkov a jaskýň v okolí.

Z lode sme sledovali, ako slnko pomaly klesá za horizont, odráža sa na hladine a zanecháva po sebe oranžovo-fialový závoj. Bolo to veľmi silné zakončenie intenzívneho dňa.

Večer sme ukončili už len typickou talianskou večerou a s dobrým pocitom, že lepšie to ani nemohlo dopadnúť.

➡️ Tip č.1: Nešetrite na výbave – ak nemáte bundu a turistické topánky, dajú sa pohodlne požičať priamo pri lanovke (3-5 Eur). Sneh a silný vietor nie sú výnimkou, aj keď dolu v apríli svieti slnko a je 25 °C.

➡️ Tip č.2: Výlet loďou si rezervujte aspoň niekoľko hodín vopred – pri dobrom počasí býva večerný termín rýchlo vypredaný. A určite si zoberte vetrovku alebo mikinu – na vode je večer chladnejšie než sa zdá, aby ste nedopadli ako ja, so zápalom ucha.

🗓️ 29. apríl – Rozlúčka s Taorminou, antické divadlo a cesta domov

Posledné ráno na Sicílii sme začali opäť v Taormine – tentoraz už s vedomím, že sa s týmto krásnym mestom lúčime. Batožinu sme si uložili cez službu Bounce v jednej z miestnych predajní, aby sme si mohli ešte naplno užiť posledné hodiny bez starostí a kufrov.

Hneď nato sme zamierili do jedného z najikonickejších miest ostrova – antického grécko-rímskeho divadla Teatro Greco. Atmosféra bola výnimočná: sedenie vytesané do skaly, otvorené javisko a výhľad, ktorý len tak niekde nezažijete – more, Isola Bella a v diaľke Etna.

Po prehliadke sme si ešte dopriali kávu s výhľadom, krátku prechádzku po Corso Umberto, posledný obed a rýchly nákup suvenírov. V mestských záhradách sme si sadli na lavičku a naposledy vnímali okolie a v tichosti si ukladali posledné dojmy z cesty.

Popoludní sme si vyzdvihli batožinu a nastúpili na autobus z Taorminy priamo na letisko v Catanii. Let o 19:45 do Viedne zakončil našu šesťdňovú cestu plnú zážitkov, kontrastov a krásnych spomienok.

➡️ Tip: Služba Bounce alebo Nannybag je ideálna, ak chcete v posledný deň cestovať naľahko. Miest v Taormine je niekoľko – rezerváciu vybavíte cez appku vopred.

Sicília nám dala viac, než sme čakali – a práve preto sa s ňou lúčime len veľmi ťažko. Zostávajú už len spomienky, fotky, videá a túžba objavovať ďalšie miesta s rovnakým nadšením.